Sklená vata a sklenená vlna, potom izolovať podkrovie?

Z akej suroviny je vyrobená kamenná a sklenená vlna?

Kamenná minerálna vlna inak sa kamenná vlna vyrába z čadičového, gabra, dolomitu alebo vápencového kameniva, ako aj z recyklovaného materiálu – minerálnych brikiet. Potom sa táto surovina roztaví pri vulkanickej teplote cca 1400 °C, následne sa rozvlákní a vlákna sa zlepia špeciálnou živicou, tzv. spojiva. V ďalšej fáze vznikajú špecifické produkty: vyrábajú sa dosky, rohože, lapače alebo sypké úlomky nazývané granule.

Sklená minerálna vlna , samotný proces jej výroby je podobný kamennej vlne s tým rozdielom, že surovinou je kremenný piesok a sklenené črepy s prídavkom hornín, napr. dolomitu alebo získaných recykláciou. Potom sa surovina taví pri teplote asi 1000 °C a formuje sa do platní a rohoží.

Rozdiely a podobnosti: minerálna vlna verzus sklenená vlna.

• súčiniteľ tepelnej vodivosti λ (lambda): najteplejšia sklená vlna má lepšie izolačné vlastnosti ako kamenná vlna, ktorá dosahuje parameter λ dokonca 0,030 W / mK. Na druhej strane najteplejšia kamenná vlna má λ = 0,034 W / mK. Je to dané technológiou výroby sklenej vlny, kde je usporiadanie vlákien orientované viac paralelne s ich povrchom, čo si vyžaduje použitie väčšieho množstva lepivých látok na výrobu, ktoré zlepšujú min. parameter izolácie λ.

• akustická izolácia: oba druhy vlny majú veľmi dobré akustické vlastnosti. Vyššia hustota minerálnej vlny sa však zvyčajne premieta do lepšej akustickej izolácie, pretože hmota je upokojujúca.

• požiarna odolnosť: oba druhy vlny sú zaradené do triedy A1. To znamená, že vlákna sa pri teplotách nad 1000 °C (takto vysoká teplota nastáva asi po 1½ hodine nepretržitého ohňa) môžu roztaviť, ale nešíria oheň a neuvoľňujú jedovaté látky. Lepšiu požiarnu odolnosť má však kamenná vlna, ktorá odoláva teplotám do 1000 °C a sklená vlna do 700 °C. Treba však pripomenúť, že uvedené údaje platia pre samotné vlákna, pretože spojivo, ktoré ich spája, vydrží max. až do 250°C. Čiže čím viac spojiva, tým nižšia je odolnosť voči vysokej teplote a teda min. sklenená vlna je tiež menej odolná voči ohňu.

• absorpcia vody: kamenná a sklenená vlna majú podobne nízku absorpciu vody. Absorpcia vody pri krátkodobom ponorení je & lt; 1 kg / m2, a pri dlhšom ponorení & lt; 1-3 kg / m2. Samozrejme, platí to len pre renomovaných výrobcov, ktorých produkty spĺňajú normu PN: 13: 162.

• hustota a pevnosť v tlaku: kamenná vlna má hustotu približne 2/3 krát vyššiu ako kamenná vlna. To sa priamo premieta do jeho mechanických vlastností určených parametrom CS – pevnosť v tlaku.

• paropriepustnosť: pri porovnaní minerálnej vlny a sklenej vlny rovnakej hustoty majú podobnú paropriepustnosť – ich priemerný μ koeficient difúzneho odporu je 1,3-1,4. Na druhej strane so zvyšujúcou sa hustotou klesá aj paropriepustnosť, čiže kamenná vlna jej má menej, čiže vlhkosť do nej vstupuje pomalšie, ale aj pomalšie odchádza. U sklenenej vlny je to naopak, čo znamená, že vlhkosť rýchlejšie vstupuje, ale aj rýchlejšie vychádza.

• výkonnostné vlastnosti (pružnosť, elasticita, rozmerová stabilita):

- pružnosť: sklená vata sa vďaka väčšej elasticite vlákien oveľa lepšie prispôsobí nerovnostiam podkladu

- elasticita: sklená vata je stlačená a min. preto je odolnejší ako kameň. Preto sa neprehĺbi ako kameň a v prípade „skúsenia“ sa priehlbina vráti do pôvodnej podoby

- rozmerová stabilita: minerálna vlna je ťažšia, čo sa premieta do väčšej rozmerovej stability a má menšiu tendenciu k delaminácii.

Kamenná alebo sklená vata – čím zatepliť podkrovie?

Podľa noriem energeticky efektívneho domu by malo byť podkrovie zateplené tak, aby súčiniteľ tepelnej vodivosti U tejto priečky bol menší ako 0,15 W / m2 * K. Tento parameter možno získať pre produkty s:

- λ = 0,039 W / mK, pre celkovú hrúbku vlny 25 cm, napr. vrstva I - 15 cm, vrstva II - 10 cm.

- λ = 0,035 W / mK, pre celkovú hrúbku 23 cm, napr. vrstva I - 18 cm, vrstva II - 5 cm.

Tento výsledok sa dosiahne pri štandardných produktoch ponúkaných na trhu, čo teda treba zvážiť pri výbere vlny pri zatepľovaní podkrovia? Podľa môjho názoru je potrebné poznamenať dva faktory:

• hmotnosť opláštenia: v prípade strechy „ťažkého“ typu, kde je opláštenie už vyrobené z dosť ťažkého materiálu, ako je cement alebo keramická škridla, odporúčam sklenú vatu, aby sa predišlo dodatočnému zaťaženiu strechy . Taktiež keď je opláštenie dodatočne vystužené plným debnením (ešte väčšia hmotnosť celku) a keď je krovt príliš slabé
• typ materiálu, z ktorého je terasa vyrobená: či je to dlažba (cement, keramika) alebo šindeľ, na tom nezáleží. Na druhej strane, ak ide o plech, rozhodne sa prikláňam k kamennej vlne, ktorá má vyššiu hustotu, takže lepšie potláča hluk, napríklad z dažďa alebo krupobitia.

Dôležitým aspektom je aj pohodlie pri práci. A keďže sklenená vata má nižšiu hustotu, je oveľa ľahšia, čo sa premieta do väčšieho komfortu pri montáži. Menej miesta zaberie aj na povale, pretože jej obal je stlačený na menší objem a až po rozrezaní sa roztiahne a vlna sa vráti do deklarovanej hrúbky. Sklenená vlna je menej prašná ako kamenná vlna.

Suma sumárum: výber kamennej vlny alebo sklenej vlny nie je jednoduchý. Ak vezmeme do úvahy aj to, že ceny minerálnej vlny alebo sklenej vlny s rovnakými koeficientmi λ sú na podobnej úrovni, výber nám to neuľahčuje. Rozhodnutie by preto malo do značnej miery závisieť od toho, z čoho je krytina vyrobená. Mali by ste zvážiť aj pohodlie pri práci a priestor v podkroví.

Bez ohľadu na to je veľmi dôležité správne zhotoviť strešnú konštrukciu alebo správne namontovať vlnu, pretože len pri správnom vykonaní bude správne odvetraná a chránená proti vode. Dobre urobené vetranie vytvorí priaznivé podmienky na odvod prebytočnej vlhkosti zvnútra domu. A ochrana proti vode, napriek tomu, že vlna je hydrofóbny výrobok, ju ochráni pred stratou izolačných vlastností a zabráni rastu mikroorganizmov.